Katarína Strýčková: Motivuje ma snaha o slušnosť, kultivovanosť a noblesu aj v slovenskom verejnom priestore.

Kto je Katarína Strýčková?

• Expertka na diplomatický protokol

• Pripravovala oficiálnu návštevy Alžbety II. 

• Poradkyňa prezidentky Zuzany Čaputovej 

• Zakladateľka podcastu “V ženskom rode”

V čom spočíva vaša náplň práce ako odborníčky na diplomatický protokol? Čomu sa v súčasnosti najviac venujete?

Musím priznať, že momentálne svoj čas venujem predovšetkým práci v oblasti spoločenskej zodpovednosti finančnej skupiny UNIQA. Sústreďujeme sa na podporu rodín, vrátane oblasti duševného zdravia detí, dospievajúcich aj dospelých ľudí na Slovensku. 

Svoj vášeň dávam už viac ako 5 rokov aj svojmu podcastu V ženskom rode, v ktorom ľuďom prinášam rozhovory s inšpiratívnymi ženami. Urobila som ich už viac ako 225 a nájsť ich môžete v podcastových aplikáciách a aj v textovej podobe v Denníku N.

V rámci diplomatického protokolu a etikety sa vyjadrujem pre médiá, či už sa to týka britskej kráľovskej rodiny - napríklad korunovácie kráľa Karola III., alebo choroby princeznej Kate - alebo povedzme inaugurácií prezidenta republiky na Slovensku alebo v Česku. Tiež občas mentorujem ľudí v biznise a radím im napríklad ako správne stolovať alebo ako dodržiavať zásady spoločenskej a biznis etikety.

Čo vás na vašej práci najviac baví a ženie vpred?

Motivuje ma snaha o slušnosť, kultivovanosť a noblesu aj v slovenskom verejnom priestore. Som presvedčená, že ak chceme veci meniť k lepšiemu a pekne žiť, nikto to nikdy neurobí za nás, musíme k tomu prispieť my sami. Nikdy sa nenájde žiaden líder, mesiáš ani politik, žiadna influencerka, youtuberka alebo celebrita, ktorá náš život zmení na niečo úžasné “len tak”. 

Slušnosť, úcta a rešpekt sa nedajú kúpiť. Vieme ich v sebe vypestovať svojou snahou a usilovnou prácou na sebe a skúsiť inšpirovať ostatných, aby sa k nám pridali.

Foto: Jana Liška Photography

Študovali ste žurnalistiku, politológiu a medzinárodné vzťahy. Prečo ste sa rozhodli práve pre tieto štúdiá? Čo bola vaša prvá pracovná pozícia po ich ukončení?

Mojim snom boli africké štúdiá, ale v roku, keď som maturovala, tento odbor na Univerzite Karlovej v Prahe neotvorili. Najbližšie k tomu mala arabčina na UK v Bratislave, a keďže sa dala študovať v dvojkombinácii so žurnalistikou, išla som najprv na talentové skúšky na žurnalistiku. Zobrali ma, a hoci ma zobrali aj na odbor angličtina-francúzština, nakoniec som nastúpila na UK do Bratislavy. 

Po troch semestroch som sa rozhodla pre zmenu a namiesto arabčiny som prestúpila na politológiu. Zaujali ma prednášky amerického vyučujúceho, na ktoré som dobrovoľne chodila so svojimi spolužiakmi a spolužiačkami zo žurnalistiky. Bolo pre mňa zaujímavé čítať Hannah Arendtovú aj debatovať o politickej teórii a medzinárodných vzťahoch. Po ukončení magisterského štúdia som sa ešte prihlásila na dvojročné štúdium na  Inštitúte medzinárodných vzťahov a aproximácie práva na Právnickej fakulte UK.

Asi dva mesiace po ukončení štúdia som išla na svoj vôbec prvý pracovný pohovor a uspela som aj tam. Nastúpila som na Britské veľvyslanectvo v Bratislave na prvú pracovnú pozíciu, ktorej obsahom bola komunikácia, práca s médiami a PR. Počas desiatich rokov, ktoré som tam potom strávila, som obsah práce niekoľkokrát zmenila.

Foto: Archív K. Strýčkovej

Keď sa pozriete späť na svoje roky na strednej škole, vedeli ste si vtedy predstaviť, že sa budete venovať tomu, čomu sa venujete dnes?

Nie, nevedela som. Mojim snom - inšpirovaným britskou vedkyňou Jane Goodall - bolo žiť v Afrike a byť zoologičkou v niektorom z veľkých národných parkov - v Serengeti alebo Masai Mara.

Spolupracovali ste na príprave prvej oficiálnej návštevy Alžbety II. na Slovensku. Vedeli by ste nám priblížiť komplexitu projektu? Na aké detaily musí človek pri takejto udalosti myslieť?

Príprava na návštevu kráľovnej Alžbety II. a jej manžela princa Filipa na Slovensku trvala dva roky a prebiehala v utajení až do oficiálneho oznámenia pár mesiacov pred dátumom príletu. Bol to veľmi náročný, ale aj veľmi vzrušujúci a inšpirujúci čas, kedy som sa naučila veľkú časť z toho, čo viem dnes. Pri príprave návštevy som bola súčasťou britskej strany.

Spolu so slovenskými partnermi sme museli dlho podrobne diskutovať napríklad o tom, ktoré miesta budú súčasťou oficiálneho programu Jej Veličenstva a s ktorými ľuďmi sa stretne a kde. Všetky miesta jej budúcej prítomnosti sme osobne navštívili a do detailov preverili. V praxi to znamenalo naozaj precíznu prácu a dôraz na detail. Pozerali sme, kde je aká cesta, kde sa dá chodiť pohodlne a kde horšie, lebo je tam napríklad štrk, garderobierka kráľovnej si zapisovala farby, svetlo, prvky interiéru, aby vhodne vybrala farbu oblečenia kráľovnej. Riešili sme zasadacie poriadky, menu - teda jedlo, ktoré budú hostia jesť, kde všade sa bude môcť s kráľovským párom aspoň na chvíľu pozdraviť verejnosť a podobne. Cieľom bolo urobiť si prácu na sto percent. Všetci v tíme sme boli zodpovední práve za ten svoj jeden dielik puzzle, ktorý musel zapadnúť presne na miesto, kde mal byť. Bola to tímová práca a som veľmi rada, že dopadla tak dobre, že na ňu po rokoch stále s radosťou spomínam.

Silných momentov bolo viac. Nepochybne to boli chvíle, keď som kráľovnej predstavovala vtedy už 99-ročného Sira Nicholasa Wintona, záchrancu 669 židovských detí, ktoré sa mu v roku 1939 podarilo vyviezť z Československa do Veľkej Británie pred vypuknutím 2. svetovej vojny, a zachrániť im tak život. Mnohé z nich už nikdy nevideli svojich rodičov živých, nacisti ich zavraždili v koncentračných táboroch. Odporúčam všetkým, aby si jeho príbeh vyhľadali. Existuje o ňom niekoľko filmov, v čase návštevy kráľovnej Alžbety II. nahrávali film s názvom Sila ľudskosti.

Spomínam si aj na stretnutie kráľovnej s bývalým kňazom Antonom Srholcom na sútoku rieky Moravy a Dunaja pod hradom Devín, kde kedysi stála takzvaná Železná opona - ostnatý drôt, ktorým komunisti oddelili občanov a občianky Československa od slobodného sveta a -  na rozdiel od dneška - ste sa do Rakúska slobodne dostať nemohli.

Samozrejme, nemôžem opomenúť svoje osobné stretnutie s kráľovnou a princom Filipom medzi štyrmi, respektíve šiestimi očami (ôsmimi, ak rátam aj osobného tajomníka kráľovnej). To bol silný zážitok.

Pokračovanie rozhovoru už čoskoro na našom blogu

Autorka: ambasádorka Inspiring Girls Slovakia, študentka Lucia Vojtášová