Pokračovanie rozhovoru s Katarínou Strýčkovou. Prvú časť si môžete prečítať tu.
Prečo si myslíte, že etiketa je dôležitá?
Etiketa sa inak povie aj “good manners”, teda “dobré spôsoby”. Je to návod, ako sa správať v spoločnosti iných ľudí tak, aby bol náš každodenný život - či v súkromí, v práci alebo na verejnosti - ľudsky kvalitný a voči ostatným ohľaduplný a slušný.
Ak napríklad hovoríme o etikete v biznise, tak hovoríme o súbore pravidiel, zvykov a správania, ktorými sa riadi ľudská interakcia v profesionálnom firemnom prostredí - od správneho pozdravu, predstavenia sa, oblečenia (takzvaný dress code), až po štýl komunikácie a etiketu stolovania. Biznis etiketa určuje, ako by sa mali ľudia správať, aby v podnikateľskom prostredí pôsobili profesionálnym, kultivovaným a pozitívnym dojmom, a vďaka tomu vedeli rozvíjať svoj biznis.
Spoločenská etiketa nám dáva pravidlá - podobné pravidlám cestnej premávky. Navigujú nás v bežnom živote, aby sme sa vyhli “trapasom”.
Verím, že všetci máme aspoň jedného konkrétneho človeka vo vašom okolí, s ktorým sa stretávame radi, lebo je s ním/ňou príjemné byť - zaujíma sa o nás, je slušný/á a pozorný/á k nám aj svojmu okoliu, keď sa nás na niečo pýta, tak aj počúva našu odpoveď a vie nás pochváliť, povzbudiť alebo podržať, keď treba. A občas aj “len tak”.
Čo sa týka oblečenia - platia tieto “pravidlá cestnej premávky” aj tu?
Vhodne zvolený dress kód je v niektorých prípadoch mimoriadne dôležitý. Napriek tomu, že móda dnes diktuje svoje a povedzme také tepláky a neforemné mikiny sú (nielen) medzi mladými veľmi obľúbené, ak by ste dostali pozvánku na červený koberec, asi by ste tam v teplákoch nešli. Rebelantstvo má rôzne vizuálne formy, ale všimnite si, že známi ľudia ho dávkujú veľmi presne. V etikete obliekania si dajú poradiť od svojich expertov a expertiek.
Oblečenie je okrem iného aj veľmi mocným komunikačným nástrojom. Vidíme to napríklad už len na príklade prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorej ste mali možnosť radiť v jej prezidentských začiatkoch. Aké neverbálne symboly sa vtedy ukrývali v jej šatníku?
Prezidentka Zuzana Čaputová, pre ktorú som pracovala počas prvých piatich mesiacov jej mandátu, mala na sebe pri prezidentskej inaugurácii aj pri svojich nástupných návštevách šaty, ktoré vždy niesli isté posolstvo. Pri inaugurácii modré šaty evokovali vodu v symbolike úprimnosti a stability. Stuha na živôtiku a rukáve pripomínala rieku Dunaj. Na šatách mala briliantovú brošňu vyrobenú v období prvej Československej republiky.
V Poľsku mala biele šaty symbolizujúce čistotu, ušľachtilosť a pripomínajúce bielu farbu rúcha milovaného pápeža poľského pôvodu Jána Pavla II. Práve v roku 2019 si Poliaci pripomínali 40. výročie jeho pamätnej návštevy v Poľsku.
V Maďarsku mala šaty s prvkami uhorskej husárskej uniformy a uniformy slovenských dobrovoľníkov z polovice 19. storočia. Boli vizuálnou pripomienkou spoločnej slovensko-maďarskej histórie v Uhorskom kráľovstve. Prezidentka celkom jasne stelesňovala sebavedomú, silnú ženu na čele Slovenskej republiky. Bola som veľmi rada, že mala v Maďarsku úspech a aj ľudia na Slovensku prijali tento zvolený look s nadšením.
Ako posledný spomeniem vizuál v Paríži s prezidentom Macronom. Vzdali sme ním hold jednoduchému, elegantnému a celosvetovo uznávanému štýlu Francúzok, ktorý zosobňuje slávna francúzska herečka Catherine Deneuve. Jednoduchosť strihu a farebnosť šiat v tmavomodrej a bielej na červenom koberci symbolizovali slovenskú a francúzsku trikolóru a podvedome pripomínali aj významnú osobnosť slovenských dejín, generála Milana Rastislava Štefánika, generála francúzskej armády, ktorý naše krajiny historicky spája.
V rámci etikety sa ľudia v bežnom živote asi najčastejšie stretávajú s nesprávnym stolovaním či oblečením na rôzne oficiálne/pracovné príležitosti. Vedeli by ste nám odporučiť nejaké prehľadné zhrnutie etikety v týchto dvoch oblastiach?
Táto otázka je priveľmi obsiahla na to, aby som tu na ňu mohla odpovedať pár vetami. Môžem však prezradiť, že píšem knihu o pravidlách etikety a mnohých užitočných veciach do bežného života - takže verím, že keď bude o rok na svete, čitateľky a čitatelia v nej nájdu všetko potrebné. 🙂
Ako odborníčka na britskú kráľovskú rodinu, čo sa vám na ich príklade zdá najzaujímavejšie/najinšpiratívnejšie?
Viacerí členovia britskej kráľovskej rodiny sú pre mňa symbolom pracovitosti a snahy napriek vlastným privilégiám poukazovať na slabšie a prehliadanejšie komunity v spoločnosti. Poukazujú na dôležitosť charitatívnej práce, silu dobrovoľníctva, pôsobenia v prospech celej komunity. Keď ich sledujete dlhšie, vidíte, aký úžasný môže byť líder alebo líderka, ktorí preukazujú súcit, slušnosť, empatiu a vľúdnosť a sú pre ostatných vzorom, ako pekne žiť.
Čo bola najlepšia rada, akú ste kedy v živote dostali? Čo ste sa naučili od žien a ľudí, s ktorými pracujete?
Čímkoľvek idem, vždy si hovorím “Aj toto raz prejde.” To je rada, ktorú dávam aj mojim synom.
A od ľudí, ktorých najviac obdivujem sa snažím učiť súcitnosti, láskavosti a odvahe byť sama sebou.
Založili ste OZ Klub železných matiek a rovnako aj podcast V ženskom rode. Predstavili by ste nám oba projekty? Čo prinášajú a aký je ich cieľ?
Klub železných matiek som založila v decembri 2010. Mala som vtedy viacero priateliek, ktorým sa v tom roku narodili prvé deti, mne vtedy už tretie. Neustále mi niektorá písala s prosbou o radu, pričom sa často opakovali tie isté otázky. Tak som využila sociálnu sieť a urobila som skupinu, vtedy ešte otvorenú. Jej názov jej dala jedna z členiek ako vtip, v zmysle, že „železná“ matka veľa vydrží. Neskôr sme sa pri malých deťoch unavené smiali, že sa občas cítime hrdzavé, ale aj tak držíme ďalej.
V priebehu necelého pol roka v nej bolo zrazu 400 žien, z ktorých som väčšinu nepoznala a naša debata často nesúvisela s deťmi, ale hovorili sme o knihách, umení, spoločnosti, vzdelaní, práci, osobných problémoch, jednoducho o čomkoľvek, čo sa týkalo nás ako žien, individuálnych bytostí, ktoré pred materstvom žili aj iným ako len deťmi. Po čase bolo členiek viac ako 2 000. Ako jediná administrátorka skupiny som popri časovo náročnej práci, rodine a troch deťoch takto fungovala sedem rokov. Denne to vyžadovalo aj niekoľko hodín práce. Od roku 2017 Klub niekoľko rokov fungoval ako občianske združenie. Bohužiaľ, nemala som naň toľko času, ako by som chcela, a byť “influencerkou” v dnešnom ponímaní ma nebavilo 🙂 Dnes sme opäť skupinou na FB, ktorá drží spolu neformálne, ale na základe hodnôt a naladenia, ktoré nás vystihuje.
Začať robiť podcast bol nápad môjho kamaráta, s ktorým za mnou prišiel v lete roku 2018. Rozhodla som sa dať v ňom priestor ženám, aby v spoločnom rozhovore zazneli ženské názory, pohľady na svet, odbornosť aj životné skúsenosti. Mnohé z nich mi za tie roky, čo ho robím, rozpovedali svoje príbehy, ktoré napriek tragédiám alebo veľkým ťažkostiam dokázali dojať aj inšpirovať ostatných.
Podcast robím od septembra 2018, dnes už v spolupráci s Denníkom N. Snažím sa ukázať, že ženy obohacujú spoločnosť na Slovensku jedinečným spôsobom a čím viac priestoru a príležitostí dostanú, tým férovejšie to bude pre ne a prínosnejšie pre nás všetkých. Bohužiaľ, aj v roku 2024 zarábajú ženy na Slovensku v priemere o 17% menej ako muži, mnohé čelia násiliu, a ich štartovacia čiara nie je vždy na rovnakej úrovni, ako majú muži.
V roku 2021 som vydala rovnomennú knihu, do ktorej som vybrala 30 rozhovorov. Jedným z nich je aj ten s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, ale nájdete tam aj menej známe, no rovnako múdre a inšpiratívne ženy.
Aká je vaša definícia feminizmu? Prečo si myslíte, že je dôležitý?
Svoju odpoveď by som sformulovala takto:
Feminizmus je férová rovnosť príležitostí pre dievčatá/ženy a chlapcov/mužov.
Všetci by sme mali byť feminist(k)ami - “We should all be feminists” - povedala spisovateľka a feministka Chimamanda Ngozi Adichie a kreatívna riaditeľka firmy DIOR to dala modelkám na tričko. Vezmite si centrofixku, kúpte si biele tričko v obchode a urobte si vlastné - a hrdo ho noste.
Nikdy sa nehanbite byť feministkami. To, že raz budete môcť študovať na vysokej škole, šoférovať auto, mať vlastné peniaze, bankový účet, cestovať, môcť sa ostrihať, lakovať si nechty, nosiť náušnicu v nose, slobodne sa pohybovať, voliť, rozhodnúť sa, či budete mať alebo nebudete mať deti - proste žiť podľa svojich predstáv - je veľké privilégium. Nezabudnite, že ho (aj pre vás) vybojovali ženy v minulosti, ktoré boli prvými feministkami. Nikdy im za to nebudeme môcť byť dostatočne vďačné.
Feminizmus je super.
Viem, že ste vášnivá čitateľka. Aké tri najobohacujúcejšie knihy by ste dievčatám odporučili si prečítať?
Odporúčala by som knihu Proč jsme tak naštvané? od Šárky Homfray, ktorá je síce v češtine a nie je ľahkým čítaním, ale veľmi dobre vás vovedie do toho, čo to znamená byť dievčaťom a ženou aj v roku 2024.
Rada by som odporučila moju knihu rozhovorov V ženskom rode, lebo som presvedčená, že by sme sa mali inšpirovať od výrazných žien na Slovensku - a v tej knihe ich rozhodne nájdete.
Z beletrie by som odporúčala napríklad Šarkany od Romaina Garyho alebo Pravidlá zdvorilosti či Gentleman v Moskve od Amora Towlesa (aj film s Owenom McGregorom v hlavnej úlohe).
Čo by ste dievčatám odkázali mimo kariérneho sveta? Aké iné hodnoty sú pre vás osobne dôležité? Na čo ste v živote najviac hrdá?
Hrdá som na to, že sa stále učím. Že sa snažím s pokorou myslieť na to, koľko toho stále neviem. Že sa nehanbím ukázať svoju zraniteľnosť. Že sa snažím byť dobrou mamou mojim synom. Že sa snažím byť dobrou dcérou, sestrou a priateľkou. Že sa snažím žiť každý deň slušne, láskavo, pekne a so cťou. A že sa snažím inšpirovať v každom človeku to najlepšie a dodávať mu vieru a nádej, že všetci v sebe môžeme denne kultivovať Dobro.
Dievčatám by som v prvom rade odkázala, aby sa nebáli. Ani v škole, ani toho, čo bude v budúcnosti. Môj prostredný syn nosí mikinu s nápisom “Ešte ste nestretli všetkých ľudí, ktorí vás budú mať radi.” Je to tak. Nikdy nie ste celkom osamelé a určite nie ste bezbranné. Tou najsilnejšou zbraňou a najväčšou hodnotou na svete pre vás ste vy samé.
Žiť je radosť a dar. Verte sebe, životu a tomu, že každý deň sa objaví aspoň jeden človek, ktorému vie urobiť radosť to, že vás vidí.
Comments