Michaela Královičová: Každú krízu treba vidieť ako príležitosť
- Lucia Vojtášová
- Jan 14
- 8 min read
Updated: Jan 15
Michaela Královičová je podnikateľkou v oblasti zahraničného obchodu. Vedie firmu Infinity Standard, ktorá zabezpečuje obchod s Áziou (Čína, Vietnam, India…) a firmu Infinity Forwarding, ktorá sa zase venuje preprave tovaru po celom svete. Má PhD v oblasti manažmentu medzinárodného podnikania a absolvovala niekoľko študijno-výskumných pobytov: v Číne, v Rakúsku aj v Thajsku. Vo voľnom čase sa venuje mentoringu vysokoškolákov a nových podnikateľov.
Predstavíš nám svoju prácu bližšie? Čo konkrétne si máme predstaviť pod firmou, ktorá zabezpečuje obchod s Áziou?
Firma Infinity Standard je jednotným miestom pre obchodovanie s Áziou. Pomáhame slovenským podnikateľom dovážať tovar, stroje, technológie a náhradné diely z Ázie. Rovnako zabezpečujeme služby týkajúce sa exportu zo Slovenska do Ázie.
V Ázii máme priame obchodné kontakty, čo pre klientov znamená, že tovar získajú priamo od výrobcov, pri ktorých sa môžu spoľahnúť na kvalitu a na to, že majú potrebné certifikácie pre európsky trh. Tým, že pri importe pracujeme iba s výrobcami a nejdeme cez sprostredkovateľov, je celý dovozný proces bezpečný a oveľa plynulejší.
Vieš nám uviesť nejaký príklad, ako to vyzerá v praxi?
Dajme tomu, že slovenská firma si napríklad objedná vŕtaciu súpravu na studne. Naša firma následne zabezpečí, že nákup prebehne hladko (napríklad, že firma nezaplatí podvodníkovi, ktorý po prijatí platby zmizne alebo sprostredkovateľovi, ktorý nebude mať záujem riešiť náhradné diely po dodaní), a že výrobca v Číne spĺňa všetky normy potrebné pre predaj zariadenia na Slovensko. Riešime aj ponákupný servis formou zabezpečenia náhradných dielov z Číny a inštruktáže pre prípadné opravy.
Pre slovenské a české eshopy vieme aj napríklad vyhľadať výrobcov tovaru, ktorý predávajú a doteraz ho kupovali od európskych predajcov, ktorí ho už predtým nakúpili z Číny. Odstránením medzičlánkov môžu eshopy zvýšiť svoju maržu a zlepšiť zákaznícky servis.
Slovenské firmy v podstate môžu cez nás outsourcovať nákupný proces - úplne ho pustiť z hlavy tak, aby sa venovali čisto distribúcii, marketingu a predaju. Našimi hlavnými trhmi v Ázii sú Čína, India a Vietnam, kde máme aj vlastných kontrolórov. To sú naši ľudia, ktorých úlohou je skontrolovať objednávky počas výroby a po jej dokončení a v podstate zabezpečiť, že tovar, ktorý sme objednali, naši zákazníci aj dostanú.
Ako si sa k takémuto podnikaniu dostala? Čím ťa zahraničný obchod zaujal? Prečo práve Ázia?
Študovala som medzinárodný obchod na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Začínala som školu s tým, že som sa chcela zameriavať na západnú Európu. O Ázii som vtedy ani nechyrovala. Na prednáške z medzinárodného obchodu ale pán profesor Baláž vyzdvihoval obchodný potenciál Číny a podarilo sa mu ma nadchnúť, po čom som začala hľadať možnosti ako sa s podporou štipendia dostať do Číny.
Zaujalo ma najmä jeho rozprávanie o tom, ako extrémne rýchlo napredujú – a to nielen technologicky. Vtedy som sa rozhodla, že tam musím ísť a vidieť to na vlastné oči.
Bolo ti od začiatku jasné, že sa chceš tejto oblasti venovať, alebo ťa v minulosti lákali aj iné veci? Ako to do seba nakoniec všetko zapadlo?
Od detstva som sa videla v biznis sfére, preto som aj išla na obchodnú akadémiu. Pôvodne som sa videla skôr v korporáte, v nejakej veľkej nadnárodnej spoločnosti alebo v ekonomickej diplomacii, a myslela som, že podnikať budem až po štyridsiatke. Začala som ale už ako 26-ročná.
Spomenula si, že si sa istú dobu chcela stať ekonomickou diplomatkou, no stáž ťa odradila. Čím? V čom spočíva práca v ekonomickej diplomacii?
Predtým ako som mala možnosť vyskúšať si stáž na Ministerstve zahraničných a európskych záležitostí, som sa v tejto roli videla, pretože ma lákalo prispievať k rozvoju obchodných vzťahov medzi Slovenskom a zahraničím. Na stáži som ale videla, že výsledky svojej práce by som mala v tejto sfére možnosť vidieť iba zriedka a chýbala mi aj možnosť priamo ovplyvňovať svoje smerovanie. V diplomacii často robíte, čo sa vám povie, a ste vysielaní tam, kde je priestor, namiesto toho, aby ste išli tam, kde viete krajine najviac pomôcť a plne využiť svoje skúsenosti, vedomosti a zručnosti.
Počas vysokej školy si absolvovala veľmi veľa výmenných pobytov - tie v Thajsku a v Číne by sme dokonca mohli označiť za exotické. Ako si tieto krajiny vnímala pred a po pobyte? Čím ťa pobyty zmenili?
Prvým študijným pobytom na univerzite v zahraničí bola pre mňa Viedeň. Využila som možnosť Erasmu a chcela som si vyskúšať život v zahraničí, na začiatok v krajine, ktorá je blízko, ak by som sa nevedela adaptovať. Pobyt ale dopadol veľmi dobre a získala som samostatnosť a sebavedomie, že môžem ísť ďalej.
Ďalšou zastávkou bolo Thajsko, keďže sa mi na prvýkrát nepodarilo dostať do Číny (prihlášku na štipendium som si podala neskoro). Pred Thajskom, kam som išla sama, ma väčšina ľudí vystríhala - že je tam veľká kriminalita a podobne. Ja som ale objavila úžasnú krajinu s milými ľuďmi, kde som sa cítila ako ryba vo vode. Vadila mi len lokálna pohodová pracovná kultúra, keďže ja som orientovaná na výsledky.
Čína bola pre mňa veľká neznáma, išla som tam so zvedavosti a priznám sa, že v čase, keď som sa nasťahovala ako študentka do Pekingu v roku 2014, som ani nevedela o lokálnych obmedzeniach internetu, ktoré viedli k tomu, že som počas semestra nemala prístup na sociálne siete a ani môj Gmail či Google Mapy. Bola to však neuveriteľná skúsenosť, ktorá ma nakopla a prinútila učiť sa čínsky, keďže som sa tam inak nevedela dohovoriť.
Popri doktoráte si bola celý rok na výskumno-študijnom pobyte v Číne. Čomu si sa v rámci výskumu venovala?
Moje doktorandské štúdium bolo zamerané na skúmanie obchodných vzťahov medzi Čínou a EÚ a hľadanie možností na presadenie európskych produktov na čínskom trhu. Výskum som venovala hlavne službám - a vyplynulo z neho, že hoci má export služieb z Európskej Únie do Číny veľký potenciál, je tam nanešťastie veľa legislatívnych obmedzení, ktoré ho brzdia.
Počas doktorandského štúdia sa mi podarilo dostať sa na jednu z troch najlepších univerzít v Číne (Fudan University v Šanghaji), čo bola vynikajúca skúsenosť - v mnohom veľmi iná ako moja prvá cesta do Pekingu v roku 2014, ktorú som tu spomínala predtým. Keď som sa ako doktorandka v roku 2017 vrátila do Číny robiť výskum, čínštinu som už mala na relatívne vysokej úrovni, čiže som bola schopná vnímať krajinu úplne inou optikou ako po prvýkrát. Otvorilo mi to oči a úplne zmenilo pohľad na Čínu.
Pri prvej ceste do Číny som si myslela, že sa budem viac venovať podpore exportu zo Slovenska do Číny. Realita mi ale ukázala, že Číňania vyrábajú takmer všetko a tých pár tovarov, ktoré nemajú, sa postupne učia vyrábať sami alebo ich dovážajú z Nemecka, USA, Francúzska a ďalších západných krajín. Slovensko je v Číne relatívne neznáme a aj keď sa tam slovenskí exportéri vedia presadiť, ide to pomaly. Zameriavame sa teda skôr na import, kde je z obidvoch strán obrovský záujem.
Ako si sa od Infinity Standard dostala k založeniu Infinity Forwarding?
Keďže v Infinity Standard zastrešujeme všetko od vyhľadania dodávateľov a výroby v Ázii až po doručenie u klientov, preprava tovaru patrí ku kľúčovým aktivitám nákupných procesov. To platí pre import aj pre export. Prvých pár rokov sme prepravné služby outsourcovali a vnímali, že ich potrebujeme mať pod kontrolou. Bolo to kľúčové pre zvyšovanie kvality služieb pre našich klientov. Navyše sme videli potenciál poskytovať prepravné služby aj firmám, ktoré si dovozy alebo vývozy riešia sami, nakoľko prepravcov potrebujú všetci. Po získaní know-how a zabehnutí procesov sme si povedali, že prepravné služby nemusíme poskytovať výlučne pre Áziu a Slovensko a rozšírili sme ich pre celý svet.
Pri budovaní prepravnej spoločnosti mi pomohlo najmä to, že som mala niekoľkoročné skúsenosti ako zákazník, a preto som vedela, čo sa mi nepáčilo, a čo by sme chceli robiť inak. Kľúčové bolo tiež vybudovanie siete agentov po celom svete, na ktorých sa pri objednávaní prepravy môžeme spoľahnúť pri objednávke.
Spomenula si získavanie know-how, čo je niečo, čo pri podnikaní asi najlepšie získava v praxi. Kde by si dievčatám odporúčala začať, ak chcú v týchto oblastiach získať čo najskôr skúsenosti?
Odporučila by som jednoducho začať a nebáť sa. Keď som začínala s obchodovaním s Čínou, netušila som, že jedného dňa budeme mať aj vlastnú logistiku. Tiež, keď som išla prvýkrát do Číny, som netušila, že budem podnikať v oblasti exportu a importu zameraného na Áziu. Vyplynulo to s využívania príležitostí, ktoré sa objavovali, skúšania nových vecí a neustáleho sa učenia.
Ako si tieto firmy škálovala ďalej? Čo je pracovný úspech, na ktorý si najviac hrdá?
Po zabehnutí oboch firiem sme expandovali do Česka, kde stále intenzívne pracujeme na rozvoji trhu. Najväčšou výzvou je momentálne totiž presvedčiť český trh, že aj slovenské firmy dokážu poskytnúť kvalitné služby.
Čo sa týka pracovných úspechov, povedala by som, že ich zažívam vždy, keď sa nám podarí doručiť klientovi výrobnú linku alebo technológiu, ktorá je pri dodržaní kvality výrazne lacnejšia ako alternatívy z Európy alebo USA - čo umožňuje nášmu klientovi rýchlejšiu návratnosť investície a robí ho konkurencieschopnejším. Tiež mám radosť, keď pre slovenskú firmu, ktorá dlhodobo nakupuje tovar z Ázie v Európe od európskych distribútorov za relatívne vysoké ceny, nájdeme priamo výrobcov v Ázii, a priamym nákupom im pomôžeme ušetriť desiatky percent nákladov. Baví ma tiež byť pri zdrode viacerých značiek, ktoré vyrábajú veci na mieru v Ázii - a celkovo som veľmi rada, že môžeme svojou troškou prispievať ku konkurenčnej výhode slovenských firiem.
Okrem vlastných firiem si súčasťou aj iných projektov: napr. United Philanthropy alebo Wanderer Capital. O čo týmto organizáciám ide a prečo si sa rozhodla zapojiť?
United Philantrophy je nadácia, ktorá sa venuje podpore mladých, vzdelanosti, podpore žien a rozvoju spoločnosti ako celku. Časťou aktivít je aj vydávanie inšpiratívnych odborných kníh, ktoré by sa medzi slovenských čitateľov v slovenčine inak nedostali.
Som presvedčená, že som v živote mala šťastie na ľudí, ktorí ma v rôznych oblastiach nasmerovali, mnohokrát úplne nezištne - a preto chcem dávať príležitosť ďalším a odovzdávať skúsenosti, ktoré som nadobudla.
Wanderer Capital je fond rizikového kapitálu, ktorý sa zameriava na pre-seed a seed investície. To, znamená, že investuje do podnikov, ktoré sú ešte len v začiatočných štádiách vývoja. Veľmi ma baví byť pri zrode podnikateľských nápadov aj tu na Slovensku.
Zahraničný obchod je do istej miery vždy ovplyvnený geopolitickou situáciou. Európska Únia je k obchodu s Čínou naklonená oveľa viac ako USA, no v posledných rokoch predsa len začala prijímať opatrenia, ktoré sa ho snažia do istej miery limitovať, alebo minimálne “znížiť jeho riziká.” Pocítila si tieto opatrenia nejako na vlastnom podnikaní?
Obchodovanie s Áziou a hlavne s Čínou je veľmi dynamické. Od roku 2020 sme zažili pandémiu, dočasné zablokovanie Suezského prieplavu, ktoré spôsobilo zvýšenie cien prepravy a omeškania pri dodávkach, vojnu na Ukrajine a mnohé ďalšie komplikácie. Toto dynamické obdobie nás naučilo extrémnej flexibilite, v rámci ktorej sme pripravení na všetko.
V súčasnosti je svet závislý od výroby v Ázii a aj napriek určitým tendenciám túto závislosť znižovať, nevnímam negatívne dopady na podnikanie, pretože naša firma sa orientuje hlavne na stroje a technológie, čo sú tovary, pre ktoré existujú v Európe iba obmedzené a drahé riešenia. Negatívne skôr vnímam byrokratické obmedzenia, akým je napríklad uhlíkové clo, ktorého prínos pre európskych spotrebiteľov nevnímam ako existujúci (ani do budúcna), pričom pre importy spôsobuje iba extra byrokraciu, ktorú musia v jeho súvislosti podnikatelia zariaďovať, pričom by vedeli využiť energiu lepšie a zmysluplnejšie.
Naučila som sa však hlavne to, že krízy treba vidieť ako príležitosti.
Čo boli tri najkľúčovejšie momety počas tvojej kariéry?
Prvým bolo rozhodnutie ísť do Ázie na študijný pobyt. Druhým bolo, keď som sa po konzultácii s mojím mentorom a obchodným partnerom rozhodla neprijať miesto exportnej riaditeľky jednej veľkej slovenskej potravinárskej firmy a začala som namiesto toho podnikať. Tretím momentom bolo prijatie prvého človeka do firmy, po tom, čo som si uvedomila, že to už všetko nedokážem stíhať sama.
Čo bola najlepšia rada, akú si kedy v živote dostala?
Zatiaľ ide rozhodne o to, že nemám brať ponuku zamestnanca (aj keď manažérsku) a ísť podnikať. Tiež som veľmi rada, že ma pred nástupom na vysokú školu otec odhovoril od štúdia účtovníctva a auditorstva, ktoré by ma pri mojej neposednosti nebavilo a určite by neskončilo cestou do Ázie a pravdepodobne ani podnikaním.
Čo je naopak rada, ktorú by si rada odovzdala dievčatám?
Dievčatám by som rada odkázala, že sa nemajú báť snívať a môžu sa presadiť v čomkoľvek, čo ich bude baviť a napĺňať. Úspech znamená pre rôznych ľudí iné veci, niekto môže byť naplnený a úspešný v zamestnaní, iný v neziskovom sektore, ďalší v rodine alebo v podnikaní. Netreba sa porovnávať s inými. Odporúčam hľadať si vlastnú cestu. Ešte by som dodala, že my ženy by sme si mali viac veriť a nebáť sa nových príležitostí. Len na to skočte a uvidíte.
Ako si predstavuješ samu seba v budúcnosti? Profesionálne? Po ľudskej stránke?
Chcela by som aj naďalej robiť to, čo ma baví, čiže:
Prispievať ku konkurencieschopnosti slovenských podnikateľov
Rozvíjať mladých ľudí (nielen) u mňa vo firmách a dávať im príležitosť sa realizovať
Vytvárať zmysluplné projekty, ktoré budú prepojiteľné na naše ďalšie aktivity
Vzdelávať sa a zlepšovať moje zručnosti
Cestovať
Autorka: Lucia Vojtášová, ambasádorka Inspiring Girls Slovakia
Oficiálna stránka Infinity Standard: https://dovoz-z-ciny.sk/o-nas/
Comentarios