Kto je Soňa Pohlová?
Podnikateľka Slovenska za rok 2020
Architektka
Spolutvorkyňa Ecocapsule
Spoluzakladateľka architektonických ateliérov (Nice Architects, Nice&Wise)
Čo ťa inšpirovalo, aby si sa stala architektkou?
Chcela som študovať niečo umelecké, ale zároveň prakticky aplikovateľné do života ľudí. Páčilo sa mi spojenie umenia a technického myslenia. Študovala som vtedy na gymnáziu, postupne som si vyberala predmety, ktoré ma bavili a ktoré nie. Nebolo to však až také priamočiare, v podstate ma najviac bavila geografia.
Ako si sa dostala do Barcelony? Prečo práve Barcelona? Robila si si stáž práve tu?
Do Barcelony som sa dostala cez študentský výmenný program Erasmus. Barcelonu ako možnosť pridali asi deň pred pohovormi, navyše sme si neboli istí, či treba španielčinu. Pre mňa to bola však jednoznačne preferovaná destinácia z viacerých aspektov. Prihlásila som sa, vybrali ma a štúdium malo prebiehať v angličtine. Avšak v júni sme sa dozvedeli, že štúdium prebieha španielsky, tak som sa narýchlo dala na mesačný kurz. Keď som tam prišla, nerozumela som ani slovo. Začiatok bol náročný, navyše niektoré predmety boli iba v katalánčine. Škola bola náročnejšia ako fakulta architektúry STU a tie jazyky boli takým bonusom. Všetci Erasmáci sme prešli ročník len tak tak. Ale veľmi veľa som sa naučila, nielen o architektúre, ale aj o meste, španielčine, kultúre. Odchádzala som domov takmer s plynulou španielčinou, pretože som ešte išla pracovať do Alicante do jedného ateliéru. Keď je človek mladý, vie sa oveľa lepšie adaptovať, takže odporúčam každému, kto váha, či ísť – jednoznačne áno. Vyjsť zo svojej bubliny a objavovať. Spomienky a zážitky vám nikto nezoberie, a budete z nich čerpať ešte dlho po príchode domov.
Aké boli tvoje prvé pracovné ponuky? Nasmerovali ťa na ne na vysokej škole, alebo si sa za nimi nejakým spôsobom vybrala sama? Súviseli so stážou?
Začala som pracovať v jednom bratislavskom ateliéri už po druhom ročníku, vďaka odporúčaniu jedného kamaráta. Boli to úplné začiatky, druhák toho väčšinou o architektúre ešte veľa nevie. Potom som pracovala v ďalšom ateliéri, nakoniec v Španielsku a po škole v Kodani. Pre mňa to bolo akosi prirodzené, robiť v obore, čo študujem, a ak je možnosť, tak v zahraničí.
Kommentare